Hrať melódiu je krásne. Ale ťažké. A navyše to nemá taký efekt, keď gitara hrá presne tú istú melódiu, ktorá sa spieva. Hraná melódia jednoducho zanikne. Aj na koncerte niektoré nástroje hrajú hlavnú melódiu a iné ich doprevádzajú tak, aby bol výsledný efekt čo najpôsobivejší. Na našom „koncerte“ úlohy rozdelíme tak, aby to bolo pre nás čo najľahšie. Zohľadníme dva hlavné dôvody:
- hlasom sa ľahšie spieva hlavná melódia
- gitara bola vymyslená tak, aby sa na nej hral ľahko doprovod.
Teda hlavnú melódiu budeme spievať hlasom a gitarou budeme spev doprevádzať.

Na doprevádzanie melódií boli vymyslené akordy.
Akord je harmonická skupina tónov, ktorá má tú príjemnú vlastnosť, že dopĺňa väčšinu tónov svojej stupnice spôsobom, ktorý sa ľuďom páči. Z toho vyplýva, že keď chytíme na gitare správny akord, tak s ním chvíľu vydržíme a nemusíme s každým novým tónom prechýtať. Samozrejme môžeme. Preto aj môžu existovať rôzne o-akord-ovania jednej a tej istej pesničky. Niektoré sú náročnejšie, sledujúce melódiu presnejšie, iné sú jednoduchšie, ktoré doprevádzajú pesničku len na postačujúcej úrovni. Samozrejme sú aj pesničky zložené zámerne tak, aby sa dali jednoducho doprevádzať (napr. táboráková klasika „Temně hučí Niagara“).

Základné akordy na gitare obsahujú 1., 3. a 5. tón stupnice z ktorej sú odvodené. Teda pri stupnici Cdur sa akord skladá z tónov C-E-G. Pri Gdur sú to G-H-D. Hrá sa to tak, že stlačíme struny tak, aby každá hrala jeden z týchto tónov (môže byť o oktávu vyššie, alebo nižšie) a brnkneme odrazu cez všetky struny.