Už starý Pythagoras zistil, že najkrajší súzvuk dosiahne vtedy, keď má dve rovnako hrubé struny, napnuté rovnakou silou, ale jedna je dvojnásobne dlhá ako druhá. Mnohí hudobníci potom hľadali postupnosti tónov, ktoré spolu dobre znejú a ktorých postupnosť vnímame ako melódiu.

V priebehu vekov pri zapisovaní množstva melódií sa to ustálilo tak, že pytagorovský interval (tóny dvojnásobnej frekvencie) bol označený za jednu oktávu, tento interval bol rozdelený na 12 častí (poltónov). Nazvali ich takto:

12 poltónov

C

CIS

D

Dis

E

F

Fis

G

Gis

A

Ais

H

Z nich bolo vybraných 8, ktoré tvoria často používanú postupnosť. Tieto zvuky boli pomenované „celé tóny“. To sú tie notoricky známe C D E F G A H C’. C’ je už zároveň prvým tónom vyššej oktávy, ktorá sa skladá z tónov C’ D’ E’ F’ G’ A’ H’ C’’, nasleduje C’’ D’’ atď. Takže oktáva má v skutočnosti 7 tónov, ale hudobníci sú umelci (a nie matematici) a tak to nikomu nevadí.

V klasickej oktáve, ktorú nazývame „Cdur“ je rozdelenie tónov a poltónov takéto (v hornom riadku sú zoradené poltóny, v dolnom sú poradové čísla vybraných tónov. Poltóny, ktoré stupnica považuje za celé tóny, sú vyčiernené):
 

12 poltónov

C

CIS

D

Dis

E

F

Fis

G

Gis

A

Ais

H

C‘

Tóny Cdur

1

2

3

4

5

6

7

8

 
Čiže v najpoužívanejšom type stupníc boli za „celé tóny“ vybraté poltóny č. 1, 3, 5, 6, 8, 10, 12. Inak sa to dá tiež povedať tak, že medzi všetkými „celými tónmi“ okrem 3.-4. a 7.-8. tónu, je poltón.
Takémuto výberu tónov v oktáve hovoríme „durová oktáva“. O niečo menej často používaná je „molová oktáva“, ktorá vyberá trochu iné poltóny (a sú aj iné druhy oktáv), ale s tým sa my tu nebudeme zaťažovať.

Bystrý čitateľ si tiež všimol že poltóny, ktoré neboli vybrané do stupnice Cdur sa nazývajú podľa nižšieho tónu ku ktorému pridáme príponu „is“. V skutočnosti ho môžeme nazvať aj podľa vyššieho tónu s príponou „es“, teda poltón medzi F a G sa môže volať aj Fis aj Ges (sú to synonymá), ale názvy s koncovkou „is“ sa používajú častejšie.
Nejako sa to v histórii zamotalo a poltón Ais označujeme aj B. Budeme sa toho teda naďalej držať.

Stupnica však nemusí začínať tónom C. Môže kľudne začať napríklad od G (a od tohto tonu vybrat  poltóny č. 1, 3, 5, 6, 8, 10, 12)  a bude to vyzerať takto:

Poltóny

G

Gis

A

B

H

C‘

Cis‘

D‘

Dis‘

E

F

Fis

G

Tóny Gdur

1

2

3

4

5

6

7

8

Takáto stupnica sa nazýva „Gdur“ - začína od G vyberá poltóny dur-ovej postupnosti..

Podobne môžu vzniknúť stupnice od každého poltónu napr. od tónu A začína stupnica Adur, alebo od tónu Fis začína stupnica Fis dur.

Na čo je to dobré?
Môžeme si, napríklad, posunúť pesničku vyššie a nižšie. Ak je nám pesnička začínajúca tónom C príliš nízko, tak ju môžeme začať spievať od tónu G. Z porovnania stupníc Cdur a Gdur

12 poltónov

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

1

Tóny Cdur

C

CIS

D

Dis

E

F

Fis

G

Gis

A

Ais

H

C‘

Tóny Gdur

G

Gis

A

B

H

C‘

Cis‘

D‘

Dis‘

E

F

Fis

G

 vidíme, že namiesto D musíme potom spievať A, namiesto E spievame H atď. A melódia ostane tá istá.
Táborákoví gitaristi si to nemusia pamätať, majú na to pomôcku, transpozičné pravítko.