Rytmus je významnou súčasťou doprovodu pesničky. Nikto asi nebude spochybňovať význam bubna v hudbe. Existujú celé národy, ktoré nič viac z hudby ani nepotrebujú. Pamätníci si spomenú na socialistický vtip o bratskej pomoci Etiopskemu ľudu, keď africkí súdruhovia nepochopili načo je traktor a pustili sa v rytme jeho motora do tanca.
Nad rytmom je teda dobre sa zamyslieť, poskúšať ako by to asi bolo podľa citu najlepšie, popočúvať ako to hrajú iní gitaristi a odkukávať. Keď však všetko zlyhá, aj tu si pomôžeme zjednodušeniami. Rytmus sa obyčajne dá redukovať na valčík, polku, pochod, tango alebo pionírák. Okrem rytmov, ktoré už poznáme môžeme použiť:

Valčík

Najjednoduchší valčík som už popísal pri začiatočníckych rytmoch: zhora-zdola-zdola.
Pri pomalom valčíku však vznikajú veľké pomlčky a preto ho hráme inak: ako je známe, valčík má trojštvťový takt, teda si pri ňom môžeme dookola počítať: pr-vá dru-há tre-tia, pr-vá dru-há tre-tia ...
Prvú dobu zahráme jedným silným úderom zhora a každý úder zdola nahradime dvojicou slabších úderov zhora-zdola. Teda výsledok je:

pr-

vá

dru-

há

tre-

tia

pr-

vá

dru-

há

tre-

tia

dole

ticho

dole

hore

dole

hore

dole

ticho

dole

hore

dole

hore

- tiež môžeme hrať tri údery zhora, pričom druhý a tretí úder zatlmíme dlaňou - keď ruka zíde dolu, dlaňou zatlmíme struny (pritlačíme ju na struny)

Polka

Polku rozpíšem podrobnejšie, lebo je to často používaný rytmus (mám pocit, že Mexičania sú schopní zahrať ako polku akúkoľvek melódiu).
Veľmi dobré a často používané je rozdeliť obe doby na dve pol-doby (teda počítať pr-vá, dru-há, pr-vá, dru-há) a hrať:

pr-	vá	dru-	há	pr-	vá	dru-	há
dole	hore	dole	hore	dole	hore	dole	hore

alebo ešte lepšie, každé "há" namiesto úderu do strún zatlmiť tak, že dlaň pravej ruky priložíme na struny:

pr-	vá	dru-	há	pr-	vá	dru-	há
dole	hore	dole	zatlmiť	dole	hore	dole	zatlmiť

Je celkom efektné, keď pri pesničke hranej so zatlmovaním druhej doby, zahráme na konci slohy jeden-dva takty bez zatlmovania.

- Polka sa často hrá tak, že prvá doba ide zdola a brnke hlavne na basové struny. Druhá doba ide zhora cez všetky struny. Tým sa dá tejto dobe dôraz. Ak je vám divné (pre ucho aj pre ruku) začať hrať zdola, môžete začať hrať prvým úderom zhora a potom sa pokračuje, ako som popísal. Spievať začnite až po pár taktoch a cit vás už nepustí, aby ste spievali mimo taktu.

- Polka sa dá dobre hrať aj tzv. „pionírákom“.

Pochod

 - udrieť zhora, zatlmiť, udrieť zhora, zatlmiť...

Tango

- štyri krát zhora, raz zdola. Ruka chodí hore-dolu rovnomerne, takže medzi údermi zhora je krátka pomlčka a posledné dva údery (zhora-zdola) idú tesne po sebe. Výsledkom je približne „pam-pam-pam-rampam“. Podľa tvrdosti pesničky sa môžu pri prvých troch úderoch zhora struny zatlmiť dlaňou.
- tiež je dobre: raz zhora trikrat zdola a hned jeden krát zhora.
- často sa tiež hrá zhora, zhora-a-hneď-zatlmiť, zhora, zhora-a-hneď-zatlmiť ... . Chce to trochu cviku, ale nieje to také zložité ako sa zdá - keď pravá ruka zíde dolu stačí ňou len máličko pohnúť k strunám, aby ich pritlačila a zatlmila.

Pionírák

 sa používa pre štvor-štvrťový takt, teda na štyry doby. Ale dá sa aj pre dvoj-štvrťový.
Hrá sa: dva razy zhora, dva razy zdola, raz zhora, raz zdola.
Ruka chodí hore-dolu viac menej pravidelne, ale tým, že niekedy ide hore (resp. dolu) naprázdno, výsledný rytmus je trochu nepravidelný. Asi ako „pam-pa-ram-pa-pa-pa“ Táto šestica úderov sa ale stále opakuje a výsledkom je „pravidelnosť nepravidelností“.
Je to ten rytmus, ktorý počujete, keď si predstavíte pioniersky oddiel pri vatre do noci spievať „Temně hučí Niagára“ (kto nevie, kto boli „pionieri“ nech si predstaví scoutov, ale majú červené šatky).
Množstvo táborákových pesničiek sa hrá pionírákom a keď už naozaj neviete aký rytmus zahrať, tak pri minimálnom prispôsobení, sa s ním dá zahrať skoro všetko. Keď sa však hrá už desiata pesnička tým istým rytmom, začne to byť otupné. Takže používať, ale nezneužívať .