• Bernolákova Slovenčina "píš ako počuješ" ypsilon neobsahovala.
• Naša výslovnosť "y" aj "i" je rovnaká a teda ypsilon nepočujeme.
• Je tiež všeobecne známe, že pôvodná Štúrova forma Slovenčiny (kodifikovaná v diele "Nárečia Slovenčiny, alebo potreba písania v tomto jazyku") ypsilon neobsahovala.

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie zavedenia ypsilonu som našiel vo Wikipedii. V skratke:
Po neúspechu ozbrojeného vystúpenia vedeného štúrovcami v roku 1848 sa štúrovci dostali pod policajnú kontrolu a nemohli vyvíjať verejnú činnosť. Pod tlakom maďarizácie sa zdal príklon k českému národu tou najlepšou stratégiou.
V tom čase sa J. Kollárovi podarilo získať súhlas Viedenskej "Bachovej" vlády so zavádzaním staroslovienčiny - z dnešného hladiska poslovenčenej Češtiny (Kollár považoval Slovenčinu za staršiu formu jazyka, z ktorého sa Čeština vyvinula).
Pod tlakom maďarizácie a v záujme zjednotenia národných síl sa konalo v roku 1851 stretnutie národovcov na ktorom dohodli kompromisnú formu Slovenčiny. Tu bol ypsilon prijatý, pravdepodobne z "Kollárovej staroslovienčiny" (a teda sprostredkovane z Češtiny). Národovci poverili M. Hattalu vypracovaním normatívnej príručky spisovnej slovenčiny, ktorá vyšla začiatkom roku 1852 anonymne pod názvom Krátka mluvnica slovenská, zdôvodnil v nej zavedenie ypsilonu historickým a etymologickým princípom, ktoré nadradil fonetickému princípu.

Túto formu ďalej "spravovala" Matica slovenská a z tohto kompromisného návrhu sa postupne vyvinula dnešná spisovná Slovenčina.

Dá sa povedať, že ypsilon bol v Slovenčine zavedený, ako taktický manéver na odolanie aktuálnemu maďarizačnému tlaku po roku 1848, keď hlavný prúd slovenského národoveckého hnutia bol policajne paralyzovaný.