najčastejšou námietkou proti tvrdeniu, že v slovenčine je
ypsilon zbytočný a cudzorodý je:
makké "i"
zmäkčuje niektoré
spoluhlásky, zatiaľ čo ypsilon ich nezmäkčuje. Bez ypsilonu
by sme teda nevedeli, v ktorom slove máme slabiky "di, ti, ni,
li" čítať mäkko a v ktorom tvrdo.
Keď vynechám fakt, že v Slovenčine už máme, často
využívaný, znak pre
zmäkčovanie spoluhlások (mäkčeň) a teda
využívanie
ypsilonu na túto funciu je zbytočné (dalo by sa povedať
že, vzhľadom na vynaloženú námahu a
spôsobené komplikácie, až neadekvátne,
podobne ako ísť s "delom na vrabca" :-), tak ani s tým
zmäkčovaním slabík "di, ti, ni, li" to nieje
také jednoznačné.
Napríklad:
- v slovnom spojení "išli sme" - vyslovíte "išľi"
(s mäkkým "ľ"), alebo "išli" (s nezmäkčeným
"l")?
- vo vete "Králi kraľovali" - vyslovíte
"Kráľi kraľovaľi"
(s mäkkým "ľ"), alebo "Králi kraľovali" (s
nezmäkčeným "l")?
Takýchto príkladov sa dá nájsť dosť veľa a
myslím, že pravidlo o zmäkčovaní slabík "di,
ti, ni, li" bolo zavedené práve preto, aby sa v
písanom texte neobjavovali mäkčene na miestach, kde je
mäkčenie týchto slabík sporné a
závisí hlavne od vkusu (a tým aj od
nárečového pôvodu) autora a čitateľa textu. A kedže
autor a čitateľ môžu pochádzať z rôzneho prostredia,
to čo je pre jedného prirodzené by bolo pre iného
iritujúce. Pravdepodobne preto sa od zaznačovania mäkkosti
spoluhlások mäkčeňom v takomto prípade upustilo a
reálna výslovnosť týchto slabík sa
prenechala čitateľovi.
Pre podporu tohto tvrdenia sem dávam odkaz na dve verzie svojej
rozprávky "O zmúdrenom kráľovi":
V
prvej verzii som len jednoducho
zamenil všetky
písmená "y", písmenami "i"
V
druhej verzii som
dôsledne pooznačoval mäkčeňmi
všetky slabiky, kde by sa pri striktnom aplikovaní pravidla o
zmakčovaní "di, ti, ni, li" mal makčeň objaviť. Pri
čítaní tejto verzie je treba dôsledne čítať
slabiky "di, ti ni,
li" tvrdo (pokiaľ niesu zmäkčené mäkčeňom), inak to
vyznie dosť divne. Aj tak sa objavilo prekvapujúce množstvo
mäkčeňov tam, kde sa v reále
vyslovuje tvrdo
Ale z toho vyplíva, že "mäkké i" nie vždy
spoluhlásky "di, ti, ni, li" zmäkčuje. A teda, keďže
sa
čitateľ, vždy v konkrétnom prípade, "intuitívne"
rozhoduje či bude slabiku mäkčiť, tak je zbytočné ypsilonom
vyznačovať prípady, keď sa zmäkčovaťslabiky "dy, ty, ny,
ly" nebudú. Máme tu teda dve množnosti:
1. Zachytil som informáciu, že podľa aktuálneho
pravopisu nieje
zmakčovanie "l/ľ" povinné (aj keď som to nikde oficialne
nenašiel). Vypustením ypsilonu sa len rozšíri
pravidlo o nepovinnom zmäkčovaní aj na d/t/n, keď už ho
máme pre "l" (kedy sa mäkčenie ponecháva na
rozhodnutie čitateľa textu).
2. Zaviesť jednoznačné pravidlo na rozlíšenie
prípadov, kedy sa budú "di, ti, ni, li" zmäkčovať a
potom makčeň dôsledne vyznačovať. Obávam sa, že toto
pravidlo by nebolo jednoduché a nahradili by sme jednu
komplikáciou, inou.
Osobne by som preferoval prvú možnosť, keďže týmto
zjednodušením (ktoré v určitej miere existuje aj v
aktuálne platnom pravopise) neutrpí ani zrozumiteľnosť,
ani čitateľnosť textu. Nakoniec aj slabiky "de, te, ne, le" sa niekedy
zmäkčujú a niekedy nie (Napr. "Dievča má
veľké maš
le"). A nikto
kvôli tomu nepotrebuje
zavádzať "tvrdé e".
Zdá sa však, že ani možnosť s označovaním mäkčeňov
nieje úplne nepriechodná. Ako ma upozornil Juraj Zopp,
mäkčeňov by nepribudlo zasa až tak veľa:
Analýza
rozprávky Kde
bolo, tam bolo, žil raz mladí princ
(mäkčene) - 645
ä - 5
ô - 13
á - 216
é - 67
í - 161
ú - 86
----------
Spolu zamienok 1193
d(i - 18
t(i - 49
n(i - 48
l(i - 51
---------
Spolu naviac 166 mäkčeňov.
V demonštračnom texte je 9606
písmen. Podľa
tradičných pravidiel (ditinili) má 1027
mäkčeňov a dĺžňov. To
znamená, že 10.7% z písmen má mäkčeň alebo
dĺžeň. Po zrušeni ditinili a
nahradení povinným pisanim
mäkčeňov po ditinili by text obsahoval o 166 mäkčeňov viac.
Pravdepodobnosť písania
mäkčeňa by sa zvýšila z
10.7% na 12.4% pre každé písmeno.
Z hľadiska zvýšenia zložitosti
písania je to
zanedbateľný prírastok.
