Najčastejšie argumenty proti vyradeniu ypsilonu zo Slovenčiny

V 60-tych rokoch 20-teho storočia vraj prebehla odborná diskusia na túto tému. Neviem sa však dopátrať k argumentom, kvôli ktorým bol ypsilon zachovaný. Ťažko je mi teda uviesť "oficiálne" dôvody, ktoré okrem politickej situácie po roku 1848, zdôvodňujú používanie ypsilonu.

Spíšem teda aspoň argumenty, ktoré som objavil:

Argument č.1:
O kodifikáciu spisovnej slovenčiny sa stará Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Na jeho FAQ stránke je aj vyjadrenie k možnosti zrušenia ypsilonu. Citujem:
Ústavu slúži ku cti, že je táto otázka na prvom mieste "často kladených otázok" a teda zaregistroval, že je to najčastejšie kladená otázka. Bohužial, na tak často kladenú otázku odpovedal jednoslovne, bez podrobnejšieho zdôvodnenia.

Argument č.2:
Peknú diskusiu na túto tému som našiel na fóre infoveku. Myslím, že hlavnými argumentami za ypsilon boli: "foneticky princip slovenskeho pravopisu je az na TRETOM MIESTE v poradi dolezitosti, po etymologickom a morfologickom principe"  (vo fóre sa nepoužívala diakritika).
Podľa toho sú teda dôležitejšie hľadiská:
Ak tomu správne rozumiem, vypusteniu ypsilonu bránia dva princípy:

Historicko - etymologický. Ale do roku 1851 v Slovenčine ypsilon nebol. Teda do väčšiny slov bol vnesený dodatočne a teda, s výnimkou slov ktoré vznikli neskôr, by mal tento princíp pôsobiť viac "proti ypsilonu" než "za ypsilon".
Tento princíp sa však dá "zneužiť" na obranu ypsilonu, ak:

• prijmeme Kollárovu koncepciu Slovenčiny ako staršej formy jazyka, z ktorého sa vyvinula aj Čeština (argumenty typu: "Čeština ypsilon má a teda aj staršia forma tohto jazyka ho musela v nejakej forme obsahovať.").
• rozhodneme sa, že jazyk je potrebné historizovať (zahŕňať do neho relikty javov, ktoré pravdepodobne, v dobách pred jeho kodifikáciou, jestvovali). Osobne sa mi to zdá byť detinské - svedčiace o našej nezrelosti. Podobne akoby sme sa teraz pustili do stavby pyramíd, aby sme zdôraznili fakt, že predkovia Slovákov žili už v dávnoveku (pravdepodobne asi nejakí predkovia žili aj vtedy, ale keďže oni sami pyramídy nepostavili, tak ich dodatočnou stavbou už asi veľký dojem neurobíme). Oveľa správnejšia sa mi zdá cesta kodifikovať aktuálnu podobu jazyka a historické javy nech sa v ňom zachovajú (ak majú opodstatnenie) v priebehu vývoja.

Tvaroslovný. Priznám sa, nerozumiem ako písaná forma ovplyvní tvaroslovie, keďže výslovnosť "y" a "i" v Slovenčine je rovnaká.

Argument č.3:
"Prepracovať pravidlá Slovenčiny by bola príliš rozsiahla práca, ktorá sa nezaplatí."
Tvrdím že sa investícia do tejto práce mnohonásobne vráti v ušetrených nákladoch na výučbu komplikovaných pravidiel používania ypsilonu v Slovenčine.

Argument č.4:
"Aktuálna podoba spisovnej slovenčiny je posvätným dedictvom Slovenského národa".
 Tento názor je ospravedlniteľný len neznalosťou okolností, ktoré viedli k zavedeniu ypsilonu.

Najvážnejší problém

Je to psychologický problém významnej skupiny ľudí - intelektuálov.
Vo všeobecnosti sa dajú mysliaci ludia (teda okrem "hlúpej masy", ktorú zaujíma len bulvár, jedlo a sex) rozdeliť do troch skupín:
1. technicky nadaní
2. nadaní na humanitné vzdelanie
3. intelektuáli - trochu si trochu pomôžem Čapkovskou definíciou intelektuála: "intelektuál není inteligent". Existujú ľudia, ktorí síce nemajú nadpriemerné kreatívne schopnosti, schopnosť riešeniť problémy, vystihnutie súvislostí a pod., ktoré väčšinou zahŕňame pod súhrnný pojem inteligencia. Majú však nadpriemernú niektorú inú schopnosť, ktorá im umožňuje nahrádzať tento nedostatok a zároveň ich vyraďuje z masy, ktorú zaujíma len bulvár, jedlo, atď ...
Napríklad majú vynikajúcu pamäť, prípadne schopnosť a trpezlivosť donekonečna opakovať naučenú úlohu. Sú to napríklad ludia, ktorí síce čítali povinnú literatúru (lebo to "patrí" k všeobecnému rozhľadu), ale výklad diela si potom prečítali z iného zdroja, pretože sami si zmysel nevedli extrahovať, prípadne sformulovať.
Myslím, že od nich môžeme očakávať najtvrdší odpor. A bude to o to ťažšie, že títo ľudia majú obyčajne schopnosti (veľkú pamäť, disciplinovanosť) potrebné na dosiahnutie pomerne vysokých funkcií v hierarchických a byrokratických štruktúrach.
Netreba ich zas až tak úplne zaznávať, sú potrební. Sú to takí "robotníci civilizácie", ochotní robiť nezáživnú a otravnú prácu za to, že majú určitý spoločenský status.

Aby som predišiel nedorozumeniu vyplývajúcemu zo zjednodušenia:
1. vysoký post v hierarchickej a byrokratickej štruktúre neznamená automaticky príslušnosť k "intelektuálom" - môže byť tiež prejavom schopnosti orientovať sa v zložitých vzťahoch (čo je bezpochyby jeden z prejavov vysokej inteligencie), alebo jednoducho existencie reálnych schopností potrebných na výkon tejto funkcie (napríklad, každý chápe rozdiel medzi dobrým a zlým managerom).
2. nemýľme si učiteľov Slovenčiny s "intelektuálmi". Oni majú "trvanie na pravidlách pravopisu" v popise práce. Mal som v živote šťastie poznať takých, ktorí mali k Slovenčine vzťah a ich veľký problém bolo vybudovať tento vzťah aj u svojich žiakov, napriek odporu spôsobenom zbytočne komplikovanými, nepraktickými, pravopisnými pravidlami. Zaradiť ich medzi "intlektuálov" (podľa Čapkovej definície) by bola nezaslúžená urážka.

Skupina "intelektuálov" pociťuje všeobecne snahy o zjednodušenie (nielen zrušenie ypilónu), za ohrozenie svojho vydretého postavenia v spoločnosti - to je veľmi silná motivácia. Myslím, že od nich príde odpor typu:
- písanie s ypsilonom je civilizovanejšie (argumentácia vágne definovaným výrazom),
- ypsilon v slovenčine je prirodzený (argumentáciu nedokázaným tvrdením).
- Slovenčina bez ypsilonu by bola smiešna - napríklad prepis viet, citátov a názvov do chybnej podobny (v zmysle starých pravidiel).
- zosmiešňovanie zástancov zjednodušenia pravopisu a osobné útoky