Naše oko má schopnosť akomodácie, teda keď je svetla priveľa, šošovka sa uzavrie (zmenší otvor, ktorým preniká svetlo do oka) podobne ako clona fotoaparátu. Keď sme teda osvetlení napríklad pouličným osvetlením, do oka prejde (cez menší otvor) menej svetla a slabšie hviezdy ostanú pod citlivosťou očných receptorov. Píše sa, že oko sa naplno otvorí zhruba po 30 minútach pobytu v tme. Môžeme ten čas využiť na pozorovanie jasnejších objektov.

Na väčšinu objektov, ktoré pozorujú amatérski astronómi nám postačuje binokulár. Je to vlastne klasický ďalekohľad, aký používajú poľovníci. Jeho hlavná výhoda nieje, že zväčšuje (aj keď aj to je fajn), ale že koncentruje do oka svetlo z väčšej plochy než je očná šošovka. Bežné binokuláre majú priemer 50mm a vynikajúce 70mm. Na zväčšení ani velmi nezáleží. Binokuláre s priemerom >50mm nemávajú menšie zväčšenie než 10x, a to je postačujúce.

Moj binokulár má priemer 50mm a zväčšenie 30x, takže je nutné ho pripevniť na statív, lebo ruka sa (všetkým luďom) tak chveje, že bez statívu nič nevidím. Binokulár so zväčšením 10x, sa dá v ruke udržať. Skúste Jupiterove velké mesiace (štyri malé hviezdičky v jednej priamke pri Jupiteri), či ich uvidíte z ruky a keď nie, skúste so statívom. Môžete si pomôcť aj tak, že si sadnete s pokrčenými kolenami na zem (alebo karimatku) a lakte si opriete o kolená.

Otvorená šošovka má priemer 8mm t.j plochu cca 50mm2 (štvorcových).
Slabšie binokuláre majú priemer 30mm t.j. plochu cca 700mm2, teda dostanú do oka asi 14x viac svetla a my môžeme vidieť 14x slabšie objekty.  V situácii, keď volný okom rozlišujeme objekty magnitúdy +3 nám malý binokulár umožní sledovať objekt magnitúdy cca +6.
Pri najpoužívanejšom binokulári s priemerom 50mm máme plochu objektívu 1900mm, teda zachytíme 39 krát viac svetla, čo nám sprístupni objekty magnitúdy +8.
To už je väčšina z Messierovych objektov, velké mesiace Jupitera, Saturnov mesiac Titan, planéty Urán a Neptún, aj planétky Vesta a Ceres. Môžete skúsiť aj Saturnov prstenec, aj keď ho pravdepodobne neodlíšite od samotného Saturnu a budete to vidieť tak, že Saturn je elipsovitý.
Možno uvidíte na Jupiteri pásy oblakov.
Pri pozorovaní Mesiaca uvidíte krátery ovela plastickejšie, než volným okom. Pri tomto priemere binokuláru je však žiara plného Mesiaca príliš oslepujúca. Urobte si clonu, alebo pozorujte, keď je Mesiac iba ako kosáčik.
Lepšie sa pozoruje objekt keď je nízko nad obzorom (ak tam pravdaže niesu oblaky :-) ), než keď je v nadhlavníku - kvôli nejakému optickemu javu sú pri obzore objekty väčšie.

Podla mňa je pre začiatočníka binokulár lepší, ako teleskop. Pri velkom ďalekohlade je dosť náročné namieriť na objekt, ktorý je volným okom neviditelný. A binokulár (so svojim velkým uhlom pohladu) ho umožňuje jednoduchšie nájsť.

Aj keď zazrieť objekt nieje to isté, čo vidieť na ňom detaily (napr. na to, aby ste videli tvary Messierovskych objektov, by ste asi potrebovali poriadny ďalekohlad s 8 až 10 palcovým zrkadlom), pozorovať hviezdy binokulárom stojí za to.