Ak máte záujem o kontakt, poslite mi mail na vmatus@szm.sk
, forwardnem mu ho.
V jeseni sa na večernej oblohe zobrazuju postavy starej gréckej
báje o Perseovi a spol. Táto báj bola aj
sfilmovaná (Súboj titanov). V skratke:
kráľovná Kasiopea nasrdila jednu grécku bohyňu a
tá presvedčila iného boha aby vypustil Krakena (obludu).
Bola ochotná obludu odvolať, len ak jej obetujú
královninu dcéru Andromédu. Andromédu teda
prikovali ku skale a čakali až si ju Kraken zoberie. Andromeda sa ale
páčila aj Perseovi. Proti Krakenovi sa však nedalo bojovať a tak
zvolil inú taktiku. Vedel, že každý kto zazrie hlavu
Medúzy (dalsia obluda) od hrôzy skamenie. Na cestu k
Medúze si chytil Pegasa (okrídleného koňa). S
Medúzou bojoval tak, že sa pri tom pozeral do svojho
vylešteného štítu ako do zrkadla a hlavu jej odťal.
Strčil ju do vreca, vysadol na Pegasa a hybaj ku Krakenovi.
Ukázal mu odťatú hlavu, Kraken skamenel, a ostatní
potom žili šťastne dokial nepomreli.
Otcom Andromédy a manželom Kasiopey bol král Cefeus.
Najvýraznejším súhvezdím tohto obrazu je
Kasiopea. Vytvára ju hlavne 5
hviezd v tvare "W". Spojnice
jednotlivých jej hviezd ukazujú na ďalšie
súhvezdia:
Prvá spojnica
predĺžená smerom k horizontu ukazuje k
hviezde
Mirfak - najsilnejšej
hviezde súhvezdia
Perseus.
V Perseovi je tiež zaujímavá dvojhviezda
Algol. Tmavšia
hviezda periodicky (trochu menej než raz za 3 dni) zakrýva
jasnejšiu a vtedy jej jas významne klesne. Na obrázkoch
Persea sa táto hviezda zobrazuje ako oko odťatej hlavy
Medúzy a teda to oko z času na čas žmurkne. Je možno
zaujímavé, že pre astrológov znamená Algol
najväčšie možné zlo.
Druhá spojnica
predĺžená smerom k horizontu ukazuje na
štvorec hviezd, ktoré reprezentujú telo koňa
Pegasa.
Smerom preč od Persea sú jeho predné nohy a hlava - Pegas
je dole hlavou. Zadná polovica tela na oblohe nieje.
Medzi Pegasom a Perseom leží
Androméda.
Je v nej od nás najlepšie viditelná galaxia
M31. Za naozaj tmavej
noci ju ako slabý svetelný obláčik vraj vidieť aj
volným okom. Ale už malým binokulárom ju možno
ľahko nájsť. Zaujímavé je, že ešte začiatkom 20.
storočia ju považovali za hmlovinu a mysleli si, že jediná
galaxia vo vesmíre je tá naša. Že je to samostatná
galaxia sa dokázalo až keď v nej spozorovali premenné
hviezdy
takého istého typu, ako je blízka premenná
hviezda v
súhvezdí Cefea. Je to špirálová galaxia,
ale vidíme ju šikmo zboku.
Vzdialenosť k nej je 2,5 miliona svetelných rokov.
Teda svetlo, ktoré vidíme, odišlo z galaxie M31 v čase,
keď predkovia človeka ešte neboli úplne rozhodnutí
či ruky uvolnené vzpriamenou chôdzou budú
používať na prácu, alebo sa radšej vrátia na
stromy.
Tretia spojnica hviezd z
Kasiopei smerom od horizontu ukazuje k
najsilnejšej hviezde nevýrazného súhvezdia
Cefeus.
Vyzerá ako domček so špičkou smerujúcou k Polárke.
Obsahuje premennú hviezdu, ktorá dala
meno celému typovému radu premenných hviezd
"
Cefeidy". Zmena jej jasnosti
je dobre pozorovateľná, lebo sa mení s periodou
5 dní a 9 hodín a v jej blízkosti sú dve
hviezdy, ktoré majú jasnosti podobné ako je rozsah
jasností tejto cefeidy. Takže raz tam vidíme jednu
jasnú a dve bledšie hviezdy, inokedy jednu bledšiu a dve
jasnejšie. Zmeny jasnosti niesu spôsobené
zakrývaním tmavšou hviezdou (ako pri Algole) ale pulzuje
samotná hviezda.
Cefeida má tiež tmavšieho spoločníka ktorý sa
dá pozorovať binokulárom.
Inak v jeseni sa už na severovýchode začínajú
objavovať Plejády a silné zimné hviezdy.
Slabší meteorický roj,
Orionidy,
má vrchol 21. októbra.