Keď pozorujeme hviezdy ďalekohľadom, veľa nového nezistíme. Ešte nepostavili taký veľký ďalekohľad, v ktorom by niektorá hviezda vyzerala viac než bodka. Dvojnásobne zaujímavé je pozorované dvojhviezd, kde namiesto jednej bodky uvidíme dve. Z estetického hladiska je však jednoducho pekné, keď majú zložky dvojhviezdy rôzne farby.
Čo sa dá pozorovať malým ďalekohľadom na planétach popisujem v časti o pozorovaniach v stopách Galilea.
Tu sa trochu rozpíšem o tom, o čo iné sa ešte môžeme na oblohe zaujímať.

Messierove objekty

Charles Messier bol francúzsky astronóm 18. storočia. V mladosti mal možnosť pozorovať kométu so šiestimi chvostami. Veľmi sa snažil objaviť kométu a systematicky prehľadával oblohu a kontroloval každý fliačik svetla. Aby si v tom udržal prehľad, tie ktoré už overil (že niesu kométa) si značil do atlasu a čísloval. Nezisťoval, čo to v skutočnosti je. Len jednoducho overil, že to nieje kométa. Tak sa stalo, že galaxiu v súhvezdí Androméda označil "M31" (bez toho aby vedel, že je to galaxia), Krabiu hmlovinu v súhvezdí Býka "M1", krásnu hviezdokopu v Herkulovi "M13" atď.
Síce kométu neobjavil, ale jeho katalóg 103 objektov je dodnes obľúbeným zoznamom "exotických" objektov (galaxie, otvorené a guľové hviezdokopy, hmloviny), ktoré sa dajú pozorovať malými ďalekohľadmi. A Messier sa tým stal slávnejší než keby tú kométu objavil. Dokonca sa na jar a jeseň organizujú Messierovské maratóny, kde je cieľom vidieť všetkých 110 Messierových objektov (medzičasom tam čosi pribudlo) za jednu noc.
Zoznam Messierových objektov môžete nájsť napr. na Wikipedii.

Umelé objekty

Ludia vypustili na obežnú dráhu množstvo objektov od ISS, cez satelity Iridium s veľkou vyleštenou anténou, po posledné stupne nosných rakiet. Tieto objekty odrážajú slnečné svetlo a ak ste na mieste kde to svetlo dopadá, na krátku dobu (niekoľko sekúnd) sa stanú najjasnejším objektom na oblohe. Niekedy sú viditeľné aj za dňa.

Pozícia mnohých je známa a dopredu vypočítaná. Ale napríklad vyhoreté stupne rakiet sledujú nadšenci, ktorí vypočítavajú ich pozíciu i rýchlosť rotácie a predpovedajú kedy a z ktorého miesta na Zemi bude záblesk viditeľný.
Miesta a časy zábleskov sú zverejňované na http://www.heavens-above.com.

Ja používam pri hľadaní miesta na ktorom sa objaví záblesk satelitu buzolu a uhlomer na meranie náklonu.

Zistenie zemepisnej šírky a dĺžky

Teória
Zem je pokrýtá myslenou sieťou očíslovaných čiar.
Zo severu na juh idú poludníky a na póloch sa všetky stretajú. Nultý poludník prechádza Grinwitchom (pri Londýne) a od neho na východ pribúdajú stupne východnej dĺžky a na západ stupne západnej dĺžky.
V smere východ- západ obopínajú Zem rovnobežky. Nikde sa nestretávajú, sú rovnobežné. Nultá rovnobežka je rovník (obchádza Zem v najširšom mieste). Na sever od rovníka pribúdajú stupne severnej šírky, až na póle je 90 stupňov. Podobne na juh od rovníka pribúdajú stupne južnej šírky.
čo je zemepisná šírka a dĺžka sa dá zapamätať podľa Stredozemného mora. Vraj, keď túto sústavu zavádzali plávalo sa hlavne po Stredozemnom mori a preto smer východ-západ (v tom smere je Stredozemné more dlhšie) sa nazýva zemepisná dĺžka a smer sever-juh zemepisná šírka.

Zemepisná šírka sa určuje podľa uhlovej výšky Polárky.
- Na severnom póle je Polárka priamo nad hlavou a teda zviera s obzorom uhol 90 stupňov a teda pól sa nachádza na  90 stupňoch zemepisnej šírky.
- Na rovníku sa Polárka dotýka severného obzoru - zviera s obzorom 0 stupňov a teda rovník sa nachádza na 0 stupňoch severnej šírky (a samozrejme aj na 0 stupňoch južnej šírky).

Takže severná zemepisná šírka je vlastne hodnota uhlovej výšky Polárky nad severným obzorom. Zmerať ju môžeme napríklad uhlomerom na meranie náklonu. V našich zemepisných šírkach je to cca 50 stupňov (Slovensko je medzi 48. a 49. stupnom severnej šírky).

Zemepisná dĺžka sa určuje podľa hodín a podľa Slnka.
Hodiny potrebujeme na to, aby sme vedeli aký je práve čas v Greenwichi. Ak žijeme na Slovensku (alebo v Čechách) máme oproti Greenwichskému času posunutý čas o hodinu v zime a o dve hodiny v lete.
Slnko potrebujeme na to, aby sme vedeli aký je náš astronomický čas. Astronomický čas určíme tak, že zapichneme do zeme zvislo palicu a poznačíme si čas, kedy jej tieň ukazuje presne na sever.
Pri Bratislave je to cca o 11:52 nášho zimného času, teda 10:52 Greenwichského času (označuje sa "GMT").
A teraz trosku matematiky:
 - vieme, že Grenwitchi je Slnko presne na juhu (a tieň smeruje presne na sever) 12:00 GMT. U nás je Slnko presne na juhu 10:52 GMT. O kolko stupňov sa Zem pootočí za 1 hodinu a 8 minút?
Za 24 hodín sa Zem otočí o jednu otáčku - 360 stupňov. Za jednu hodinu sa Zem pootočí o 360/24=15 stupňov.
Spravím trojčlenku
za 60 minút ....... pootočenie o 15 stupňov
za 68 minút ....... pootočenie o x stupňov
------------------------------------------------
x/15 = 68/60
x=(15 . 68)/60 = 17
Nachádzame sa na 17. stuni východnej dĺžky.

Takto sa (pred príchodom GPS) zisťovala pozícia lode. Na plavbu do Ameriky Kolumbovi ešte stačila stratégia typu "stále na západ", ale skutočná diaľková moreplavba (typu: "toto odvezte na konkrétny ostrov v Tichom oceáne") začala byť možná až po objave spôsobu výroby presných hodín, na ktorých si počas plavby uchovávali Greenwichský čas.