V zime je Zem večer otočená smerom von z našej galaxie a keďže Slnko sa nachádza v okrajovej časti, pozeráme sa "von" do volného priestoru. Galaxia nám nezastiera výhlad (vidíme tú prázdnu ničotu) a hviezdy, hmloviny a hviezdokopy sa kontrastne vynímajú na tmavom pozadí.

Dominantou zimnej oblohy je Orion. Podľa gréckych bájí bol Orion vynikajúci poľovník, ktorý ale bol aj veľký chválenkár. Bohov to tak otravovalo, že na neho poslali Škorpióna a ten ho zabil. Orion sa od vtedy Škorpiona bojí a preto jeho súhvezdie večne uteká pred súhvezdím Škorpióna. Posledná hviezda Oriona zapadne vždy, keď vyjde prvá hviezda Škorpióna.
Tri výrazné hviezdy v páse Oriona ukazujú smerom na západ a hore k otvorenej hviezdokope Plejády. Voľným okom v ňom môžeme vidieť 6 slabých hviezdičiek predstavujúcich 7 sestier (jedna sa podľa báje stratila) a bledé pozadie. Na Plejády je veľmi pekný pohľad binokulárom - skupina žiarivých a matných hviezd na bledom podklade.


K tomuto obrázku je potrebné poznamenať, že zachytáva dosť veľkú oblasť oblohy. Sírius je blízko južného horizontu a Capella skoro v nadhlavníku.

Kúsok bližšie (pred Plejádmi) je na spojnici s pásom Orióna červenkastá hviezda Aldebaran. Predstavuje oko v súhvezdí Býka.

Vľavo hore od Aldebarana je pri malej hviezdičke (ktorá predstavuje roh býka) pozostatok po supernove, ktorú pozorovali v 11. storočí čínski astronómi. Teraz je tam neutrónová hviezda. Oblak po výbuchu má označenie M1 a je oblúbeným (ale dosť ťažkým) cieľom pozorovania amatérskych astronómov.

Okolo Aldebarana a trochu smerom na západ je otvorená hviezdokopa Hyjády - naša najbližšia hviezdokopa. Je o dosť redšia než Plejády.

Pravá dolná hviezda Oriona je Rigel. Podľa starovekých Egypťanov, k nej odchádzajú mŕtvi.
Je to prvá hviezda "zimného polkruhu". Keď si pás Oriona predĺžime na druhú stranu od Aldebarana narazíme na najjasnejšia hviezdu oblohy Sírius. Egypťania verili, že tu sídlia ich bohovia a bohyňa, ktorá personifikovala Sírius mala na starosti nílske záplavy
Keď pokračujeme oblúkom od Rigela cez Sírius najdeme ďalšiu silnú hviezdu Prokyon a ďalej narazíme na dve najsilnejšie hviezdy súhvezdia Blíženci (Gemini), ktoré sa volajú Pollux a Castor.

Pollux a Castor boli podľa gréckej mytológie dvojičky (pravdepodobne dvojvaječné), veľkí bojovníci. Jeden mal za otca najvyššieho otca Dia, druhý obyčajného kráľa. Ten, čo mal za otca Dia bol nesmrteľný, ale finta bola v tom, že nikto nevedel ktorý má ktorého otca.

Pokračujúc po "zimnom oblúku" sa dostaneme k poslednej hviezde "zimného oblúka" hviezde Capella (skoro nad hlavou). Ďalej, už nie po oblúku, ale šikmo dole, narazíme zasa na Aldebaran.

Červenkastá hviezda v ľavom ramene Oriona je Betelgeuse. Červený nadobor, ktorý pravdepodobne skončí ako supernova.

V Orióne ešte stojí za pozorovanie "Veľká hmlovina", umiestnená pod pásom Oriona. Tam, kde má väčšina chlapov niečo iné. Je to najlešie viditelná časť hmloviny z ktorej vznikla väčšina Orionových hviezd. Táto hmlovina nám zakrýva všetky hviezdy v pozadí a preto Orionové hviezdy pekne vynikajú.
Veľká hmlovina pod pásom Oriona sa dá za tmavej noci pozorovať aj voľným okom, ale binokulárom je pozorovateľná úplne bez problémov.

Sírius, Prokyon a Betelgeuse vytvárajú približne rovnostranný trojuholník nazývaný "Zimný trojuholník" - na obrázku znázornený červenou farbou.

Meteorické roje:
Geminidy majú vrchol 14. decembra
Quadrantidy majú vrchol 3. januára