Čo sa dá vidieť na planétavh popíšem na spôsobe akým ich pozorovali prví objavitelia. Tu je návod ako si postaviť ďalekohľad kvalitatívne porovnateľný s prvými ďalekohľadmi, s ktorým si môžete vyskúšať na vlastné oči, ako to bolo.
Od prvých pozorovaní (Egyťania, Summer a spol) sa vedelo, že väčšina hviezd zachováva obrazce (súhvezdia), ale 5 hviezd sa pohybuje z jedného súhvezdia do druhého, pomerne nepravidelne a sem-tam aj cúvajú.Tieto blúdiace hviezdy nazvali Gréci "planéty". Nakoniec sa ustálila predstava sklených klenieb na Zemou, keď na každej z nich bola jedna planéta, plus bola jedna pre Mesiac, jedna pre Slnko a jedna spoločná pre ostatné hviezdy.
Nezvratný dôkaz poskytol až Galileo Galilei. Získal jeden z prvých ďalekohľadov a začal študovať oblohu. Pri skúmaní Mesiaca zistil, že keď je Mesiac najväčší, v splne, zdá sa mu, že je plný jamiek, ale nevidel to presne. Pri pozorovaní Mesiaca v jednej z jeho fáz, keď vyzerá ako kosáčik, presne rozoznal pohoria a krátery.

Zistil teda, že aspoň jedno nebeské teleso je obrovská guľa na ktorej sú pohoria. Vtedy už moreplavci oboplávali Zem a zistili, že je guľatá. Úplne sa ponúkala možnosť, že Mesiac je veľmi podobná guľa s horami, rovinami a moriami ako Zem. Predpokladal teda, svetlé plochy (kde videl pohoria) sú rovinami a tmavé plochy (bez pohorí) moriami. Tieto staré názvy sa používajú stále.

Pozoroval aj planétu Venušu a zistil, že v ďalekohlade má také isté fázy ako môžeme pozorovať voľným okom na Mesiaci. To teda znamená, že aj ostatné planéty sa asi veľmi podobajú Mesiacu a teda aj Zemi. Rozdiel je len vo velkosti a vzdialenosti, z akej ich pozorujeme.

Začal sa zaujímať aj o statné vtedy známe planéty. Pozoroval, že Saturn má okolo seba niečo divné, aj keď asi nerozoznal, čo to je. Až neskôr, lepšie ďalekohlady ukázali, že okolo Saturnu je prstenec (náš ďalekohľad umožňuje vidieť Saturnov prstenec, keď sú Zem a Saturn v najväčšej blízkosti) a trvalo ešte veľmi dlho než sa zistilo aspoň približne z čoho sa prstenec skladá.
Pozoroval tiež Jupiter. Na prvý pohľad nič zvláštne. Zbadal veľký kotúč Jupitera a pri ňom štyri slabučké hviezdičky. Predpokladal, že Jupiter práve prechádza popred štyri slabé hviezdy.
Ale keď sa na Jupiter pozrel o dva týždne (keď sa Jupiter trochu pohol), tak pri Jupiteri boli zasa štyri slabučké hviezdičky. A o mesiac zasa. A o dva tiež.
Aby to nebolo také jednoduché, slabučké hviezdičky menili svoju polohu voči Jupiteru aj voči sebe navzájom. Nikdy sa však od neho príliš nevzdialili. Zistil, že sa vždy pomaly približujú k Jupiteru až za ním zmiznú. Potom sa vynoria na druhej strane a začnú sa vzďalovať. Keď sa vzdialia na určitú vzdialenosť, tak na chvílu zastavia a začnú sa k Jupiteru vracať. Takže malé hviezdičky okolo Jupitera obiehajú a my ten pohyb pozorujeme zboku.
Obiehajú ho podobne ako Mesiac obieha Zem. To bol objav! Jupiter má mesiace a to dokonca štyri. To znamená, že Zem je taká istá ako planéty. Zem je vlastne jedna z planét, z tých hviezdičiek, ktoré nedodržiavajú všeobecný poriadok a presúvajú sa z jedného súhvezdia do druhého.

Bolo to potvrdenie, že tie malé, do vtedy skoro bezvýznamné svetielka na oblohe sú celé nové svety. Ak Zem nieje ničím výnimočná, potom je nepravdepodobné, že Slnko planéty a hviezdy obiehajú okolo nej. To sa len nám zdá, že sa deje všetko okolo nás, lebo všetko porozujeme len z jedného miesta. Keby sme sedeli na Jupiteri, asi by sa nám zdalo, že všetko obieha okolo Jupitera. Ale okolo čoho to potom všetko obieha, keď nie okolo Zeme alebo Mesiaca?
Galileo poznal Koperníkové práce. Mikuláš Koperník bol mních, ktorý navrhol nahradiť Ptolemayovu predstavu, pohybu planét okolo Zeme:

predstavou, že všetky planéty obiehajú okolo Slnka po kruhových dráhach (zaujímavé je, že svoju knihu venoval pápežovi). Koperníkova predstava mala ale tú malú chybičku, že sa vypočítané polohy planét nezhodovali s pozorovaniami. Vysvetlil to až o dosť neskôr po Galileovi Kepler, ktorý nahradil kruhové dráhy planét eliptickými.

Galileo teraz VIDEL, že Koperník mal pravdu. A mohol to komukoľvek ukázať. Galilei napísal o svojich pozorovaniach knihu „Hviezdny posol“. Preto, aj keď svoje názory na heliocentrickú sústavu formálne odvolal, tento dôkaz bol natoľko zrejmý, že sa predstava geocentrickej sústavy nedala udržať.
Prevrat v myslení, ktorý Galileo spôsobil, sa dá prirovnať zmene pohľadu, ktorú priniesol Einstein a ktorého predstavy sme nestrávili dodnes. Ludia boli dovtedy presvedčení že chodia po pevnej zemi a zistili, že sedia na kolotoči, kde sa všetko točí okolo všetkého.

Pre úplnosť je ešte potrebné spomenúť Mars. Mars a Zem sa dostanú do vzájomnej blízkosti raz za dva roky. Na Marse sa dá pozorovať vznik a rozpúšťanie ľadovej čiapky na póle na ktorom je práve zima.

Ako sa dajú planéty na oblohe nájsť

Nedá sa napísať trvalo platný postup pre nájdenie planét. Ako som už napísal, planéty sa medzi hviezdami pohybujú. Preto je potrebné na nájdenie planéty použiť nejaký astronomický software.