Lev a Regulus zmizli za západným obzorom. Arktúr a Severná koruna sa presunuli na západ - prišlo leto.
Večer je Zem otočená smerom dovnútra našej galaxie a keďže Slnko sa nachádza v okrajovej časti galaxie, môžeme ju zboku obdivovať. Galaxiu vidíme ako jemný biely pás (skladajúci sa z milionov hviezdičiek, ktoré nedokážeme rozlíšiť) nazvaný dávno predtým než vedeli čo to je "Mliečna cesta". Tiahne sa od Kasiopey cez Labuť a súhvezdie Orla do Strelca a ďalej na južnú oblohu.
Na rozhraní súhvezdí Strelec, Škorpion a Hadonos sa nachádza aj stred našej galaxie, s centrálnou čiernou dierou. Amatérskymi nástrojmi sa však nedá pozorovať.
Okolo centrálnej čiernej diery je totiž oblak prachu s priemerom 1000 svetelných rokov. Od tohto oblaku máme odstup 25 tis. svetelných rokov (vzdialenosť Slnka od stredu Mliečnej cesty) a teda tento oblak zaberá na oblohe viac než 2 stupňe ( presnejšie: alfa= 2* arc_tang [ (1000/2) / 25000 ] = 2,3 ). Mesiac zaberá 0,5 stupňa, takže ide o objekt viac než 4 krát väčší než Mesiac. Ale tento oblak nevyžaruje žiadne svetlo a ani nieje žiadnym svetlom dostatočne ožiarený (aby ho odrážal) a nevidíme ho. Máme tam na oblohe veľký čierno-čierny objekt v čierno-čiernej tme a preto o ňom skoro nikto nevie. Pozorovaním na velmi krátkych vlnách (ktoré prenikajú aj tým prachovým obalom) bol však v centre galaxie identifikovaný rádiový zdroj nazvaný Sagitarius A^* .
Okolo tohto prachového oblaku sú aj iné prachové oblaky a zhluky hviezd, takže v obasti Strelca a Škorpiona je vela Messierovských objektov.


Treba si uvedomiť, že obrázok zachytáva veľkú oblasť oblohy. Od Arktura po Deneb je viac než 90 uhlových stupňov. Takže ani nemáme šancu vidieť všetky tieto hviezdy jedným pohľadom. Snažil som sa tu znázorniť hlavné spojnice medzi hviezdami a smery, podľa ktorých sa dá orientovať na letnej  oblohe, červený krížk označuje približný stred galaxie.

Vlavo od Arktúra (teda zhruba niekde k nadhlavníku) sa presunula najjasnejšia letná hviezda, Vega. Vega je "etalónom" jasnosti hviezd (vyjadrujeme ju v magnitúdach).
Vega má magnitúdu 0. Hviezdy s polovičným jasom ako Vega, majú magnitúdu 1, hviezdy, ktoré majú polovičný jas v porovnaní s hviezdami magnitúdy 1 majú magnitúdu 2, atď.
Hviezdy, ktoré majú dvojnásobný jas ako Vega majú magnitúdu -1. Napríklad Sírius má magnitúdu -1,47.
Ďalej na východ od Vegy sa nachádza hviezda magnitúdy 1,25 - Deneb.

Zhruba medzi nimi, ale o kus ďalej k obzoru je Altair (magnitúda 0,77). Na jednej z planét tejto hviezdy sa odohráva časť príbehu z knihy Tajomstvo Dračej steny, ktorú som mal ako chlapec najradšej.

Vega, Deneb a Altair spolu vytvárajú tzv. Letný trojuholník, ktorý sa používa na základné zorientovanie na letnej oblohe.

Vega je najjasnejšia hviezda súhvezdia Lýra. Súhvezdie obsahuje pomerne veľa dvojhviezd. Pohľadajte ich sami binokulárom.

Deneb je najjasnejšia hviezda súhvezdia Labuť. Keď sa toto súhvezdie dostane do nadhlavníka pôsobí fakt dojmom, že nad nami letí gigantický vták (alebo vetroň).

Altair je najjasnejšia hviezda súhvezdia Orol.

Na spojnici medzi Arktúrom a Vegou (bližšie k Vege) je nevýrazné súhvezdie Herkules . Na spojnici Vegy a Arktúru leží jeho kockatá hlava  - podľa znázornenia vo wikipedii v sekcii "Graphic visualization" (podľa zobrazenia na hlavnom obrázku je to jeho telo.). Skladá sa zo slabších hviezd. Pri bežne presvetlenej "mestskej" nočnej oblohe je problem ich vidieť.

V Herkulovej hlave je veľmi pekná guľová hviezdokopa M13 viditeľná aj binokulárom. Odhadovaný vek M13 je 1,4 x 10¹⁰ rokov: to je zhruba toľko, na koľko je odhadovaný aj vek vesmíru a teda može byť mladšia maximálne o nepresnosť odhadu (cca 120 milionov rokov).
Vidíme teda objekt, ktorý je skoro tak starý, ako vesmír samotný.

Pod Herkulom (smerom k obzoru) je súhvezdie Hadonos (človek nosiaci hada). Tiež sa skladá zo slabších hviezd.
 - Podla greckej mytológie zobrazuje prvého lekára, Asclepia, ktorý sa naučil liečiť tak, že pozoroval, ako jeden had uzdravil iného hada vhodnými rastlinkami. Zeus zabil Asclepia, aby neurobil ľudí nesmrteľnými, ale potom ho za zásluhy umiestnil na oblohu.
 - Do tohto súhvezdia smeruje Voyager 1, ktorý opustil Slnečnú sústavu a je nateraz najvzdialenejším objektom, ktorý vytvoril človek.

Keď sa pozrieme od Herkula, cez Hadonosa nižšie k obzoru, nájdeme súhvezdie Škorpion so silným, červenkastým, Antares-om.

Na východ od Škorpiona je súhvezdie Strelec. Obrazcu, ktorý vytvárajú jeho hlavné hviezdy sa hovorí "Čajník".

Meteorické roje:
Arietidy majú vrchol 7.júna
Perseidy majú vrchol 12. augusta